VecneBremeno - Parcela

parcela.sk
geodézia-kataster-prevody pozemkov
Prejsť na obsah

Pár slov o vecných bremenách :

Vecné bremeno znamená, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný napríklad:
strpieť, napr. prechod cez svoj pozemok, alebo umožniť opravu plynového potrubia správcom
niečoho sa zdržať, alebo niečo nevykonať. Obidve vyššie uvedené obmedzenia spočívajú v nečinnosti vlastníka (povinného).
troška iným druhom obmedzia môže byť povinnosť povinného niečo konať, napr. v určitých obdobiach umožniť prístup na pozemok.
V rámci právneho vzťahu vyplývajúceho z vecného bremena môžu byť uvedené tri druhy obmedzení (povinností) rôzne kombinované.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť dvojakého druhu, a to:
  • spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Každý vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávneným z vecného bremena pri zmene vlastníctva tak na základe univerzálnej, ako aj singulárnej sukcesie. Právo vyplývajúce z vecného bremena je tu nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, takže prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (napr. dedením, zmluvným prevodom). Toto právo pôsobiace in rem slúži na prospešnejšie využívanie určitej (a nie žiadnej inej) nehnuteľnosti patriacej oprávnenej osobe, napr. právo cesty cez susedný pozemok;
  • patriace určitej osobe (pôsobí in personam). Toto právo patrí fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Uvedené právo neprechádza na jej právneho nástupcu a zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Pôjde napr. o právo doživotného užívania bytu v dome alebo miestnosti v dome, ktorý oprávnená osoba (obvykle rodič) previedla (napr. darom) na osoby povinné z vecného bremena.

Zmluva o zriadení vecného bremena musí mať písomnú formu a je nutné ju vložiť do katasra nehnuteľností. Náklady súvisiace so zachovaním a opravami užívanej veci sa hradia podľa dohody účastníkov vzťahu z vecného bremena. Ak takej dohody niet, tak oprávnený z vecného bremena znáša tieto náklady primerane, najmä so zreteľom na spôsob tohto užívania. Vlastník veci sa na týchto nákladoch podieľa primerane, ak aj on vec spoluužíva. V prípade sporu ohľadne týchto nákladov rozhodne na návrh súd.
Ak zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje žiadny údaj o odplatnosti tohto práva, potom platí, že vecné bremeno bolo dojednané bezodplatne; povinnosť oprávneného z vecného bremena niesť primerané náklady na zachovanie a opravu nehnuteľnosti, ktorú užíva, tým nie dotknutá

Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v dvoch prípadoch:
  • pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci a to k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3). Pokiaľ súd nezriadi vecné bremeno už v spojitosti s rozhodovaním o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov, nemožno tak robiť dodatočne v inom osobitnom konaní,
  • pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom), neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3). Ide o prípady, keď súd ani nenariadil odstránenie neoprávnenej stavby, ani ju neprikázal za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku; v takom prípade súd na návrh usporiada vzťahy vo veci pozemku najmä zriadením vecného bremena za náhradu v nevyhnutnom rozsahu (pozri pri § 135c).

Vecné bremená vznikajú na základe viacerých právnych skutočností, z ktorých jednou je i tzv. "vydržanie". Právo užívania cudzích pozemkov na základe vydržania možno nadobudnúť len za splnenia týchto zákonných podmienok: nepretržitý výkon práva po dobu 10 rokov a subjekt nadobúdajúci právo musí byť jeho oprávneným držiteľom (to je ten, kto právo vykonáva pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu právo naozaj patrí).

Rozhodnutím administratívneho orgánu možno zriadiť vecné bremeno pri vyvlastnení podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Vecné bremená možno zriadiť aj rozhodnutím pozemkového úradu v súvislosti s pozemkovými úpravami v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov

Ústava SR o vlastníctve a o jeho obmedzení.

Čl.20
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.



Občiansky zákonník o vecnom bremene

§ 151n
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
§ 151o
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
§ 151p
(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.


Vecné bremeno zo zákona

  • Zákonom 66/2009 dostala samospráva možnosť zriadiť vecné bremeno a nájomný vzťah k pozemkom pod stavbami, ktoré získali prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom. Takže ak obec vlastní školu a nemá k pozemku pod stavbou žiadne zmluvne dohodnuté právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod školou v prospech obce právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Toto sa samozrejme týka aj školského dvora. To isté platí aj pre Samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom stavby - cesty. Vlastníci pozemkov sa v zmysle zákona môžu dožadovať náhrady - náhradného pozemku a ak taký nie je, tak finančnej náhrady.
  • Zákonom č. 293/2009 sa novelizoval energetický zákon. Novelizácia v skratke znamená, že energetické podniky môžu svoje zariadenia stavať mimo zastavaného územia obce kdekoľvek a bez toho, že by kontaktovali vlastníka, alebo že by žiadali jeho súhlas. Vlastník pozemku má samozrejme nárok na náhradu za znehodnotenie pozemku. V zastavanom území obce (v intraviláne) potrebujú energetické podniky súhlas vlastníka - resp. súhlas so zriadením vecného bremena.
  • Vlastník má naďalej zachovaný nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené znehodnotenie pozemku vecným breemenom - môže si ho uplatniť u toho, kto toto obmedzenie vlastníckych práv spôsobil, do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom vlastník dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania pozemku, inak právo poškodeného na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká. Dohodnutie výšky jednorazovej odplaty by sa malo odvíjať od znaleckého posudku.
Parcela s.r.o.
Železničná 32
915 01 Nové Mesto n.V.

032 771 0351
0905 320 557, 0905 226 702
parcela.sk@gmail.com
parcelanm@gmail.com
Návrat na obsah